Nesrovnal: Úspech som si vydrel, nespadol z neba

rozhovor/rozhovor-beh.jpg

Primátor Bratislavy v rozhovore hovorí o svojich pracovných začiatkoch, ako prebiehala jeho kariéra v súkromnej sfére v zahraničnej firme a bilancuje doterajšie pôsobenie vo funkcii.

Ako ste si zarábali predtým, ako ste sa stali úspešným?

Už počas štúdií som vedel, že nestačí hovoriť iba jedným jazykom, tak som sa učil súkromne anglicky. Na to som si musel zarobiť. Bral som rôzne brigády. Robil som smetiara, čistil autobusové zastávky, zbieral starý papier.

Prečo ste sa rozhodli odísť do zahraničia?

Pracoval som v SAV. Po revolúcii mi zavolali z Prahy, či nechcem pracovať pre prezidenta Havla. Cestu mi otvoril Peter Tatar cez Martina Bútoru. Tak som tam odišiel, no paralelne som hľadal možnosti štúdia v zahraničí. Jazykovo som už pripravený bol, vedel som anglicky a nemecky.

Ako to dopadlo?

Naskytla sa mi možnosť získať štipendium vo Washingtone. Skúšky som spravil, prijali ma. Odišiel som v roku 1991. V USA som skončil postgraduálne štúdium. Následne ma oslovila nemecká advokátska skupina. V bývalom východnom bloku otvárali firmy pobočky a potrebovali niekoho, kto pozná reálie a zároveň jazykovo vybavených právnikov do oblasti poradenstva.

Čo nasledovalo potom?

Ponuku som prijal a presťahoval sa do Stuttgartu.

To ste museli veľmi slušne zarábať...

Na pomyselnom rebríku som bol najprv začiatočníkom, tomu zodpovedali aj moje príjmy. Napriek tomu to bola extrémna záťaž. Pracoval som od rána do večera, cez víkendy, v noci.

Ako je vôbec možné, že prijali do firmy práve Vás?

Je to kombinácia viacerých faktorov. Museli ste mať vynikajúci prospech, absolvovať anglosaskú univerzitu a ovládať jazyky. Samozrejme, musíte mentálne a kultúrne zapadnúť do prostredia, vedieť sa správať ku klientom na vysokej úrovni a byť dobrým vyjednávačom. Naučiť sa toto remeslo nebolo vôbec ľahké. Každý druhý vypadával aj z domácich.

Kedy ste na rebríčku postúpili vyššie?

Fungovalo to na princípe partnerstva. Keď tam pracujete viacero rokov, môžu vás zobrať medzi seba. Mne sa to podarilo ako jedinému zahraničnému advokátovi, predtým nikomu. Stal som sa spoluvlastníkom firmy.

rozhovor/rozhovor-hokej.jpg

Zo Stuttgartu ste však odišli. Prečo?

Presťahoval som sa natrvalo do Prahy. Odtiaľ som pracoval pre klientov po celej Európe. Ale už som cítil, že je to taká stagnácia na vysokej úrovni.

Ako ste to riešili?

Dohodol som sa partnermi a v roku 2006 som z firmy vystúpil.

Čo bolo potom?

Vrátil som sa na Slovensko, chcel som byť užitočný aj doma.

Koľko ste vo firme zarobili?

Zárobky boli dostatočné na to, aby som bol nezávislý a slobodný človek.

Už sme za polčasom. Mali ste vtedy vôbec predstavu, aká bude realita, čo Vás čaká, to všetko, čo už teraz viete?

Úprimne musím povedať, že aj ako poslanec som vedel o určitých rámcových veciach čo sa v Bratislave dejú. Ale tú hĺbku problémov som zistil až tu, keď som nastúpil s mojím tímom do úradu.

Zmenil sa po čase Váš názor na funkciu primátora? Oproti predpokladom?

Nemôžem povedať, že sa zmenil. Skôr sa prehĺbil, lebo vidím, kam až primátor dosiahne, resp. kam až žiaľ nedosiahne. Takže ten pohľad sa upresňuje, ale v zásade sa nezmenil. Ale potvrdzuje sa mi, že sila vôle a príkladu je rozhodujúca. Nezávisle od toho, či máte slabé alebo silné kompetencie, ale keď chcete a idete si za svojím, tak to nakoniec strhnete na svoju stranu.

rozhovor/rozhovor-hudba.jpg

Aké kompetencie primátorovi Bratislavy podľa Vás chýbajú?

Udiali sa systémové chyby, mesto prišlo o stavebný úrad, zle sú vyvážené a koordinované kompetencie mestských častí, komplikované sú vzťahy medzi mestom a štátom. To sú všetko veci, na ktoré mesto dopláca. Som rád, že sa mi ich podarilo pomenovávať, navrhovať riešenia a následne riešiť.

Niektorí poslanci Vám vyčítali, že ste vstúpili do funkcie do istej miery nepripravený, a to napriek tomu, že ste boli predtým šéfom finančnej komisie mesta. Ako vnímate s odstupom času kreovanie vzťahov s Vašimi bývalými kolegami poslancami?

Prišiel som sám, neprišla so mnou žiadna politická garnitúra. Preto aj prišlo ku konfliktom. Mnohí očakávali, že nastane štandardný postup, príde skupina, obsadí úrad a budú sa diať veci. Ja som sa so zamestnancami stretol a povedal som im, že tu nemienim robiť žiadne čistky. Každý má šancu, ale musí mať výsledky. To bolo jediné kritérium, ktoré som od ľudí očakával a postupne sa oddeľovalo zrno od pliev.

Tých prvých 100 dní bolo predmetom dosť veľkej kritiky. Naozaj sa dá označiť prvý rok primátorovania Iva Nesrovnala za rozpačitý?

Čiastočne im aj rozumiem. Očakávania boli veľké. Aj moje očakávania boli veľké, ale opakujem, že som sem nenastúpil so skupinou politických nominantov, ktorí by nastúpili na úrad a začali si robiť svoje veci. Pravdu povediac aj mňa prekvapila hĺbka problémov, s ktorými sme sa stretávali. Štrukturálne, ale aj procesné, v každej zásuvke, ktorú sme otvorili, bol nejaký kostlivec. Urgentne sme museli riešiť doslova havarijné situácie. Či už išlo o Starý most, električku cez Dunaj, Štúrovu ulicu, na čierno spustenú električkovú trať do Dúbravky, zrušené obstarávania v integrovanej doprave, elektronizáciu samosprávy, nepripravených ľudí, ktorí neboli motivovaní alebo fundamentálne problémy, ktoré sme museli tiež vyriešiť.

S čím ste začali?

Musel som sa najprv sústrediť na ne. Ľudia ktorí nevidia za dvere, mali pocit, že sa im ich očakávania hneď nenapĺňajú. Ja sám som bol veľmi netrpezlivý a chcel som zmenu okamžite. Ani nie z dôvodu, že by sa mi ľudia posmievali, ale sám som netrpezlivý perfekcionista a trpel som tým najviac. Hovorili mi, že som mikromanažér a chcel som okamžite vidieť čistejšie chodníky. Ale bez hĺbkových systémových zmien neotočíte parník na mori.

rozhovor/rozhovor-klavir.jpg

Takže namiesto toho, aby ste sa pustili do čistenia Bratislavy, museli ste hasiť požiar?

My sme museli robiť všetko. Hasiť požiare, ale už aj pripravovať veci na rozvoj hlavného mesta. Štyri roky uplynú veľmi rýchlo a tie systémové veci, projekty na verejné priestranstvá, nový koncepčný plán, nový územný plán, výšková regulácia, vonkajšia reklama, to všetko sme začali riešiť okamžite. Popri tom sme paralelne museli riešiť zdedené systémové zlyhania, a to všetko v úzkom kruhu ľudí, ktorých sa mi podarilo zhromaždiť a spolupracovať s nimi.

Vedeli by ste jednou vetou charakterizovať Váš prvý rok?

Bola to stabilizácia – konsolidácia, keď sme museli odvrátiť mesto od nútenej správy.

Ako filtrujete negativizmus a závisť?

Je to žiaľ súčasťou tejto práce. Som prekvapený, ako je jej veľa. Ja som pripravený na kritiku a som za ňu vďačný, lebo pomáha veci zlepšovať. Ale niekedy, keď vidím tú mieru oportunizmu, klamstva a lží, zlej vôle, tak ma to prekvapuje. Pomáha mi to však myslieť na poslanie, pre ktoré tu som, meniť Bratislavu a robiť veci dobre, sústrediť sa na projekty pre občanov. Ostatné nechávam bokom.

Čo by ste urobili inak, ak by ste mohli?

Asi by som postupoval rovnako. Keď sa na to pozerám s odstupom času a vidím moju prácu a prácu mojich najbližších kolegov, tak si nemyslím, že sme niekde urobili zásadnú chybu.

rozhovor/rozhovor-lad.jpg

Prvý rok vnímali Vaši kritici ako rozpačitý, z Vášho pohľadu bol stabilizačný. Ako hodnotíte po 2,5 roku druhý rok Vášho pôsobenia?

Druhý rok bol rokom riešenia veľkých výziev. Úspešne sme zvládli najväčšiu medzinárodnú výzvu, ktorá tu bola, predsedníctvo Slovenska v EÚ či summit výboru regiónov. Podarilo sa prijať parkovaciu politiku v meste, čo bola revolúcia, takisto sme našli riešenia pre Trnavské Mýto, Námestie slobody, opravili sme päťdesiat kilometrov ciest, vrátili sme električku do Petržalky, opravená je promenáda pri Dunaji. Ten druhý rok bol teda rokom prvých výsledkov.

Ako vnímate, že poslanci nechcú prijať, respektíve implementovať parkovaciu politiku?

Podarilo sa nám urobiť veľkú vec, o ktorej sa dlhé roky len rozprávalo. Navrhol som a spolu s poslancami vyrokoval parkovaciu politiku, ktorú potom aj schválili. To, že zastupiteľstvo brzdí jej uvedenie do života, je určitým príznakom bratislavskej politiky a je dôvodom, prečo je hlavné mesto v problémoch.

Môžete byť konkrétnejší?

Je za tým krátkozrakosť aj istá forma politickej zbabelosti. Tiež sa blížia voľby a niektorí majú pocit, že nečinnosťou, neriešením a odkladaním vecí nepodráždite voličov. Považujem to za krajne chybný postoj. Ja nerobím rozhodnutia z dôvodu politických horizontov, akými sú napríklad voľby, ale pretože ich treba spraviť. Mesto zúfalo potrebuje jednotnú parkovaciu politiku a toto politikárčenie, odkladanie a vymýšľanie si dôvodov, ako sa to nedá, je jednoduchšie, samozrejme, no ja to považujem za nerozumné. Onedlho sa bude stavať na Mlynských Nivách nová autobusová stanica. Zároveň sa, pravdepodobne, v tom istom čase bude rekonštruovať aj Dúbravsko-Karloveská radiála. To spôsobí dopravné obmedzenia najmä v časoch špičky ráno a v poobedňajších hodinách.

rozhovor/rozhovor-okno.jpg

Hrozí Bratislave dopravný kolaps?

Pomenujme to správne. Konečne sa po rokoch riešia v Bratislave veľké projekty. To je v zásade dobrá správa. Aj Most SNP sme začali riešiť po viac ako 40 rokoch. Ale, samozrejme, každá vec má svoju etapizáciu. Aj keď si napríklad doma maľujete byt, tak chvíľu bývate v jednej izbe, lebo tie ostatné sa maľujú, veď to poznáme všetci, ale nakoniec máte čistý vymaľovaný byt. A to sa týka aj tohto. Bude nám to samozrejme liezť na nervy, ale cieľový stav je vylepšenie kvality života všetkých Bratislavčanov. Čiže treba sa na to aj takto pozerať a je to aj môj pohľad na vec. Takisto by som nehovoril o kolapsoch, pretože mesto tieto procesy rieši s dopravnými policajtmi, ktorí veľmi dbajú na to, aby takéto situácie nenastali.

"Čo som Bratislavčanom sľúbil, to aj plním"

Ako vnímate tri roky svojho primátorského mandátu?

Potvrdili sa moje očakávania. Keď veci robíte správne a profesionálne, tak sa Vám darí. Po dvoch rokoch máme rekordný prebytok hospodárenia vo výške 26 miliónov eur, ktoré venujeme na riešenie najzávažnejších bratislavských problémov. Podarilo sa vyriešiť zásadné bratislavské problémy. Máme schválené nariadenie o parkovaní, rieši sa rekonštrukcia Trnavského mýta a Námestia slobody. Je opravený rekordný počet kilometrov bratislavských ciest, v týchto opravách budeme pokračovať. Riešia sa aj malé veci – mestské lesy, parky, zeleň a čistota. Som spokojný s tým, čo sa nám s mojím tímom, poslancami a starostami podarilo.

rozhovor/rozhovor-pomnik.jpg

Vo svojej kampani hovorili o rôznych smart riešeniach pri rozvojových projektoch pre Bratislavu. Podarilo sa Vám niečo z tohto naplniť, prípadne pokiaľ sa nepodarilo, viete uviesť dôvody?

Ja som spokojný, že sa mi darí napĺňať program a sľuby, ktoré som dal Bratislavčanom aj čo sa týka týchto nových technológií a smart riešení v každej z jednotlivých oblastí. Či je to integrovaná doprava, mestská hromadná doprava, odvoz odpadu, verejné osvetlenie, turistický ruch a ďalšie oblasti, kde sa uplatňujú nové technológie a smart riešenia.

A čo sa nepodarilo?

Samozrejme môžete mať v aute najinteligentnejšiu navigáciu, ale keď máte prázdnu palivovú nádrž, tak Vám je tá navigácia nanič. Čiže my zavádzame tieto smart riešenia, ale najprv sme sa museli vysporiadať s konsolidáciou úradu, s obrovskými procesnými zlyhaniami, s nedostatkom financií. A popritom paralelne pripravovať koncepčné veci, pracovať na nových projektoch a myslieť na budúcnosť. Zároveň vyriešiť obrovský investičný dlh, ktorý sa nám darí postupne znižovať.

rozhovor/rozhovor-skola.jpg

Čo by ste chceli do konca volebného obdobia ešte stihnúť?

Som rád, že sa mi darí napĺňať program a sľuby, ktoré som dal Bratislavčanom. Podarilo sa nám naštartovať zdravý rozvoj mesta, riešiť a vyriešiť všetky zásadné bratislavské problémy. Tá otázka smeruje k dĺžke volebného cyklu. Ja som hovoril o rôznych zahraničných príkladoch, napr. v Nemecku sú primátorské cykly dlhšie ako tomu je na Slovensku, pretože niektoré procesy naštartovať a dokončiť trvajú dlhšie. Oni sa často čudujú, že máme veľmi krátky volebný cyklus, ale taký je fakt. Ja som rád, že sa nám v tomto kratšom cykle podarilo naštartovať zásadné zmeny najmä v doprave, čistote mesta a ekonomickej situácii. Mesto sa mení k lepšiemu.

Aké projekty by ste chceli ešte rozbehnúť?

Teší ma, že sa nám podarilo dokončiť mnohé veľké projekty a naštartovať veľké infraštruktúrne dopravné projekty. Tieto by som veľmi rád dokončil. Či je to oprava ďalších desiatok kilometrov bratislavských ciest a chodníkov. Takisto aj oprava električkových radiál do Karlovej vsi a Dúbravky, príprava opravy Ružinovskej a Vajnorskej električkovej radiály alebo príprava 2. etapy električky do Petržalky. Chcem naštartovať aj diskusiu o dlhodobom smerovaní nášho mesta v rokoch 2020-2050.

Ktoré investície považujete za strategické?

Okrem spomínaných infraštruktúrnych projektov je to príprava projektu električkového prepojenia Podunajských Biskupíc a Vrakune. A pochopiteľne, väčší rozvoj zapojenia železnice do osobnej prepravy v Bratislave. Som rád, že sa nám darí železnice primäť k úvahám o výstavbe stanice Filiálka, aby sa stala skutočnosťou. Čiže toto sú tie strategické veci, ktorými sa Bratislava bude uberať.

rozhovor/rozhovor-archeo.jpg

Filiálka by sa mohla stať novou hlavnou vlakovou stanicou?

Filiálka bude ďalšou stanicou v Bratislave. Ktorá stanica bude hlavná, je už len otázkou pomenovania, Ide dôležitý dopravný uzol, pretože mesto je otvorené na sever, juh a východ. A odtiaľ prichádza najviac ľudí do práce, ktorí v meste nebývajú.

Čiže nerezignovali ste na sľub z kampane o väčšom zapojení železničnej dopravy do celkového dopravného systému v meste?

Naopak, práve stupňujem diskusie s vládou, ministerstvami, železnicami o tom, že projekt filiálky by mal byť postavený. Nachádzam čoraz širšiu podporu a všetky indície nasvedčujú k tomu, že železnice sa k tomuto projektu prihlásia.

Ako sa Vám spolupracuje s vládou a čo považujete za najväčšie nedostatky tejto spolupráce, čo by sa malo zlepšiť?

Snaha o dobré vzťahy s vládnymi činiteľmi, je pre mňa samozrejmosťou. Je zbytočné vyvolávanie konfliktov, pretože na nezhody, v konečnom dôsledku, doplácajú samotný občania mesta. Ja som rád, že Bratislava má s vládnymi a ústavnými činiteľmi dobré vzťahy a že tieto vzťahy sa darí zlepšovať.

rozhovor/rozhovor-dieta.jpg

Ako sa Vám darí pri presadzovaní novely zákona o hlavnom meste?

Všetci vieme, že Bratislava je dlhodobo nespravodlivo financovaná, má zlé kompetencie a postavenie. Som rád, že sa nám do programového vyhlásenia súčasnej vlády podarilo dostať záväzok, že vláda sa v súčasnom volebnom období bude zaoberať týmto zákonom, čoho výsledkom bude jeho novela vrátane statusu mesta. Keď budem mať konkrétne výsledky, občania mesta budú informovaní.

Ako si to má bežný občan predstaviť, čo to vlastne je, čo to znamená?

Bratislava potrebuje viac finančných prostriedkov na plnenie svojich samosprávnych funkcií. Je hlavným mestom celého Slovenska, nielen Bratislavčanov, pričom peňazí má menej ako krajské mesto Brno. Dlhodobý investičný dlh, ktorý mesto tlačí pred sebou sa prejavuje v rozbitých cestách, starých autobusoch, v neusporiadanej zeleni, v špine v uliciach. Toto musíme vyriešiť. Tiež treba hovoriť aj o postavení mesta ako župy, ako kraja, aby mesto vedelo riešiť aj regionálnu dopravu, lebo dopravným problémom mesta je 100 tisíc ľudí, ktorí denne dochádzajú do Bratislavy z regiónov, a ktorých mesto nemá kompetenciu riešiť, lebo nie je župou.

Budete opätovne kandidovať na post primátora v komunálnych voľbách na jeseň 2018?

V súčasnosti vôbec nerozmýšľam nad touto otázkou. Mojim cieľom je splniť najviac z toho, čo som Bratislavčanom sľúbil, teda naplniť môj program a vyriešiť hlavné bratislavské problémy ako doprava, čistota a výstavba. Toto je mojím primárnym cieľom, nerozmýšľam v kategóriách volebných cyklov.

rozhovor/rozhovor-gulas.jpg

Uvažujete o vstupe do vysokej politiky?

Vôbec nad týmto nerozmýšľam. Ja som Bratislavčanom sľúbil riešenie bratislavských problémov a tým sa venujem na 150 percent.

A vylučujete vstup do vysokej politiky?

Vôbec sa tým teraz nezaoberám.

Ako relaxujete?

Bratislava nikdy nespí a primátor nikdy nebude mať vypnutý telefón, to sa takto nedá. Každý potrebuje zrelaxovať, ja relaxujem pri športe a s rodinou. Teším sa na bratislavské leto, kedy budem môcť viac chodiť na hrádzu, viacej behať, prechádzať sa, kúpať sa s deťmi.

Stíhate popri Vašej práci mimo leta aj osobnú regeneráciu?

Bol by som rád keby mi na ňu zvýšilo viac času.

rozhovor/rozhovor-skola-2.jpg

Športujete?

Športujem pravidelne, bez športu by som si túto prácu nevedel predstaviť.

Akým športom sa venujete?

Preferujem vytrvalostné športy, konkrétne plávanie, beh, bicykel, lyžovanie, závisí to od časovej dostupnosti a počasia. V tejto náročnej práci je však málo času, preto najideálnejším športom je behanie.

Do práce chodíte peši?

Do práce chodievam väčšinou peši. Dcéru odprevadím do škôlky a pokračujem do Primaciálneho paláca. Prechádzka cez mesto mi umožňuje kontrolovať čistotu v uliciach.

Ja som o vás počul, že ste aj rybárom. Naozaj máte vzťah k tomuto hobby?

Mám mnoho kamarátov, ktorí sú vášniví rybári a ktorí ma do toho hobby zasvätili. Chodieval som rybárčiť nielen na bratislavské jazerá, rieky, ale aj do zahraničia. Najkrajšie rybárčenie, ktoré som zažil bolo v Mongolsku, kde som bol rybárčiť už päťkrát.

Akú najväčšiu rybu ste chytili?

135 centimetrovú Hlavatku na rieke Šiškin v Mongolsku. Bol to polhodinový zápas, kým som rybu dostal z vody na breh, ale je to zážitok na celý život.

rozhovor/rozhovor-bod.jpg

Rybu ste chytali z brehu alebo z lode?

Na tejto rieke sa ryby chytajú z brehu, lebo tok je na nej veľmi prudký s perejami a mohla by rybára strhnúť. Aj nám sa to skoro raz stalo. Teda Vás skoro zobrala rieka?

Stalo sa nám, že nás rieka ťahala do perejí. Mali sme takú horšiu mongolskú loďku, ktorá sa zle kormidlovala, tak sme radšej naskákali do vody a vyplávali na breh.

Máte rybársky zážitok aj z okolia Bratislavy, prípadne zo Slovenska?

Mal som spolužiakov na základnej škole a na gymnáziu, ktorí tejto vášni holdovali a chodili sme spolu chytať ryby na Dunaj a jeho ramená. Vy ste aj vášnivý motorista a motorkár, stíhate jazdiť na motorke?

Opäť by som si prial, aby to bolo častejšie. Teraz ma už žena kontroluje, aby som bol opatrný, keďže máme deti.

Aký typ motorky vlastníte?

Ide o cestné enduro. Je stabilná, rýchla, jazdím na nej veľmi rád. Rád som chodieval aj na automobilové závody. Mám kamarátov, ktorí pretekajú. Občas som si sadol aj do takýchto automobilov.

Čo by ste odkázali mladým motorkárom, skútristom na bratislavských cestách?

Otázkou je, či sú nato oni dobre pripravení, pretože motorka má len dve kolesá, nie štyri ako auto. Ako motorkár musíte rozmýšľať nielen za seba, ale aj za všetkých ostatných, ktorí na ceste sú, alebo sa tam môžu objaviť. Čiže musíte byť veľmi skoncentrovaní, lebo tam sa chyby neodpúšťajú.

rozhovor/rozhovor-rodina.jpg

V tomto kontexte, dve kolesá má aj bicykel. Viem, že radi bicyklujete. Hovorí sa, že v Bratislave chýbajú cyklotrasy, alebo že nie je na to pripravená infraštruktúra. Nielen cyklisti si všímajú také podivné pokreslené bicykle na okraji ciest a nerozumejú tomu, čo to znamená. To je cyklocesta?

Práveže nie je. Ja som ako Bratislavčan naučený jazdiť na bicykli. My chceme robiť skutočné cyklotrasy a nie takéto potemkinovské dediny a som rád, že sa nám to darí. Minulý rok sme spravili šesť a tento rok pokračujeme v ďalších. Som hrdý nato, že sa nám podarilo získať na spoluprácu Slovnaft pri zavedení bikesharingu, čím ponúkneme Bratislavčanom ďalšiu vec, ktorá tu doteraz nebola. Bratislava sa tak pripojí k ďalším moderným mestám.

Čiže to podivné značkovanie po okrajoch ciest nepovažujete za cyklotrasu?

Je to mätúce a amatérske. Nie je to cyklotrasa, ktorá má byť vyznačená a bezpečne oddelená v pruhu od cesty.

Ostaňme v kontakte

Nechajte mi svoju e-mailovú adresu a magazín, prípadne iné dôležité novinky dostanete priamo do elektronickej pošty.